Budovy
Termografická technika má v stavebníctve veľmi široké použitie. Zlé izolácie a a rôzne teplotné anomálie môžu mať za následok okrem zvýšenej energetickej náročnosti aj vznik rôznych funkčných porúch v častiach stavebnej konštrukcie.
Pri stavebných konštrukciách sa termografia používa na rozbor zmien povrchových teplôt konštrukcií. Pri určitých podmienkach vyvolávajú zmeny tepelného odporu aj zmeny teplôt na povrchoch konštrukcií. Vnikanie chladnejšieho alebo teplejšieho vzduchu do konštrukcie, tepelné mosty a rôzne anomálie spôsobujú zmeny teplôt na jej povrchu, čím môžu byť pomocou termografie merané a ďalej vyhodnocované a posudzované.
Termografia sama o sebe nemôže ukázať aký je tepelný odpor konštrukcie , ale môže ukázať a zobraziť všetky miesta kde sa táto hodnota odlišuje od hodnoty navrhovanej a to v dôsledku nedodržania technologických postupov pri samotnej realizácií danej stavby.
Termografické meranie sa prevádza tak aby boli pokiaľ je to možné potlačené alebo odstránené všetky rušivé vplyvy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok merania. Hlavným účelom termografie je vyhľadávanie porúch v tepelnej izolácií stien a určiť ich druh a rozsah.
Môžeme tiež povedať , že úlohou merania má byť overenie, či majú kontrolované steny a konštrukcie požadované tepelnoizolačné schopnosti a charakteristiky vzduchotesnosti. Požadované izolačné schopnosti stien vo vzťahu k ich projektu a konštrukčnému prevedeniu môžu byť porovnané s rozložením povrchových teplôt na meraných povrchoch pri samotnom meraní. Pokiaľ plánujeme uskutočniť dodatočné zateplenie objektu alebo výmenu otvorových stavebných dielcov obvodového plášťa posudzujeme objekt na základe jednotlivých tepelnotechnických vlastnosti materiálov z ktorých bol objekt postavený.
Toto posúdenie je dobré pokiaľ by objekt bol postavený skutočne z takých materiálov ako popisuje výkresová dokumentácia a boli by dodržané všetky technologické postupy či už pri výrobe jednotlivých dielcov alebo pri samotnej realizácií jednotlivých prác počas výstavby objektu. Skúsenosti však hovoria, že vo vačšine prípadov skutočné vlastnosti jednotlivých materiálov nezodpovedajú tomu čo bolo navrhované v projektovej dokumentácií resp. nedodržaním technologických postupov jednotlivých prác pri výstavbe sa tieto vlastnosti zmenili.
Ďalšia výhoda termografickej kontroly je tá, že poznáme skutočný stav meraného objektu a jeho celkovú homogenitu a pri zlepšovaní jeho tepelnoizolačných vlastnosti sa vieme zamerať na zistené nedostatky podľa miery ich závažnosti – odstráňovať ich postupne a vieme sa sústrediť na detaily ktoré sú z hľadiska tepelných strát najzávažnejšie.
Termografická kontrola stavebných objektov by nemala byť pri posudzovaní ich skutočného stavu opomenutá, lebo ako môžme vidieť je to najefektívnejšia metóda pomocou ktorej je možné zistiť či daný objekt spĺňa podmienky určené projektovou dokumentáciou alebo nie.
